Pavučiny

Dávid sa prechádzal v opustenom kostole.
Teda, už nebol opustený, mal už predsa svojho farára. Jeho predchodca umrel na starý vek, ale na kazateľnici bolo toľko pavučín, že musel byť mŕtvy pol storočia. Miestni ani nevedeli, že nejaký kostol majú.
Zazvonil telefón.
Už ich priviezli!

V malom mestečku, v údolí medzi vysokými horskými štítmi, to dunelo.
Ľudia povychádzali zo svojich domovov a pozerali sa, ako sa helikoptéra vznáša nad starým kostolom. Niesla veľkú krabicu.

Na druhý deň sa dohadovali, čo si také nový farár objednal.

O týždeň sa údolie zaplnilo zvukom zvonov.
Tak predstavenie mám za sebou, pomyslel si Dávid.