Podvedený

Keď to spravil, zahanbil sa. Áno, pomsta to bola sladká, ale s príchuťou zrady, šialeného smútku a výčitiek. Pozrel vedľa seba. Toho druhého to netrápilo, súdiac podľa úsmevu. Povzdychol si.
Pred očami sa mu mimovoľne zjavil On. Zamračil sa, odháňajúc ten obraz, ale zostával tam. Ten hlúpy úškrn, tie žiarivé oči, celé jeho... Zavrčal. Tá anjelská tvárička ho podrazila. Dočerta s Ním!
A predsa toho idiota videl, úplne naozajstného. Panebože. Skutočne Ho... napriek tomu, čo urobil...
Myšlienky mu zmätene prebleskovali mysľou. Neuveriteľné. Pochopil ten pocit ľútosti, ten pocit, že klamal. Miloval Ho, výlučne. Bol Jeho.
To vedľa bola cudzia kža.