Chýbaš mi

Nikdy nezabudnem, milovaná. Stále, i po toľkých rokoch tu chýbaš. Bez teba som len polovica. Vieš, pamätám na dni celé strávené u klavíru, tys hrala, ja spievala, koľkokrát až do ochraptenia... Tieto chvíle boli pre mňa ako voda pre ryby, vzduch pre vtákov... Strácaly sme sa vo svojom vlastnom svete, kam nik iný nepatril. Ako bysme boly stvorené jedna pre druhú, ako jing a jang, svetlo a tma, láska a nenávisť, Tarzan a Jane, Vinnetou a Šárlí... To tys ma naučila všetko čo viem, čím som.
Dnes, o toľko rokov neskôr, stále v duchu slyším tvoje rozprávanie o tom aké to bolo, kým si bola mladá, chodila si do školy a nevedela čo ti život prichystá.. O tom co si za války prežila, si hovoriť so mnou nechcela. Ako malá som nechápala čo všetko skrývaš, ale teraz, o dvadsať rokov neskôr veľmi ľutujem, že si sa mi nezverila.. Viem len to, že si musela byť veľmi, veľmi silná, nielen pre seba, ale aj pre celú rodinu.
A už aj je pozde.. Vedela si že odchádzaš, no bola si zmierená, a v očiach si mala len lásku a pokoj.
Dúfam že tam kde si, si spokojená a šťastná, a možno aj trocha pyšná, keď ma vidíš, ako Tvoj dar hudby predávam ďalej... Vždy keď si na teba spomeniem, chcela by som plakať... Už nemôžem. Všetky slzy už som vyplakala. Zbyl mi len tichý plač, ten čo ho nik neslyší. Ale verím, že ty áno. A vždy keď takto tiše plačem, v noci, keď zarývam prsty do pelesti postele a tiché vzlyky otriasajú mým telom, cítim ťa vedľa seba, a slyším tvôj krásny, pokojný hlas, ktorým mi spievaš ukoliebavku, ako keď som bola malá... CHÝBAŠ MI, MOJA