...nemalo by sa chodiť do lesa. Trochu vlkolaka, kúsok mystiky a omámená obeť.
Zrazu sa strhla, keď zapraskala ďalšia vetvička. Po chvíli ticha a sústredeného žmúrenia do tmy však pohodila ofinou a na tvári sa jej objavil ten istý nedotklivý výraz. Hoci sa od zotmenia triasla zimou, nedala na sebe nič znať. Zase! Znovu sa jej zazdalo, že okolo čistinky krúži tieň. Ale veď to je hlúposť. Okrúhly Mesiac jasne svietil, akúkoľvek živú bytosť by si musela všimnúť. Zahľadela sa do tmy. Les bol pustý a mlčanlivý. Iba ak... znovu ňou zalomcovala zima a vietor jej vohnal slzy do očí, pretrhnúc niť myšlienok. Možno je to tak lepšie. Možno je nevedomosť niekedy spásou.
Skúška.
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit