Vidím, kým si

Zdesene cúvne, keď vzhliadne jeho podobu. Vlasy sú skôr perím, ktoré sa pri priamom pohľade na ňu našuchorí. Miesto očí na ňu hľadia diery plné černoty, ktoré sú v ostrom kontraste s belobou kosti navôkol, z ktorej na ňu hľadia tváre. Miesto nosa má havraní zobák, nad ktorým sa skvie vypálený symbol, ktorým si ju označil. Ústa akoby ani nemal.
Podvedome siahne po medailóne, ktorý jej visí na retiazke. Jeho smiech v nej duní. Prekonáva zdesenie a vykročí jeho smerom. Návod jej nik nedal, ale cíti, že dotyku s ním sa nevyhne. Zastane v jeho tesnej blízkosti, vzhliadne k nemu.