Rána

Totálna anarchia začína presne také pondelkové ráno, kedy mi nezvoní budík. Váľam sa v posteli, a potom si uvedomím, že nie je víkend.
Hlava sa mi krúti, nedostatok spánku prejavený na fialovočiernych kruhoch pod očami. Zamaskovať mejkapom, hodiť na seba prvý sveter čo príde pod ruku, trochu hystericky pobehať po byte a ide sa. S kúskom chleba namazaným maslom ako raňajková náhrada.
Na dobré ránko žuvačka, aby môj dych nespôsobil mdloby tomu milému autobusárovi, a dobiehanie na zastávku s tým, že aj tak nestíham.
Každý pozná také rána. A ja vždy premýšľam, prečo, sakra, sa tak ponáhľam práve do školy.