Pustou krajinou bežal vychudnutý čierny pes. Keď dobehol na breh mora, zastavil, prudko dychčal, váhavo hľadel pred seba, ako keby zvažoval svoje možnosti...
Vedel, že šanca na únik je mizivá. A vedel, že na slobode ho čaká len nedôvera, prenasledovanie, dolapenie, a bozk - nakoniec. Ale jedna myšlienka neustále prerážala stenou apatie, beznádeje a zúfalstva. Hlodala v mozgu a v noci sa pretavovala do slov, šepkaných v spánku: "Je v Rokforte". A on cítil, čo by mal vykonať. Čo musí vykonať. Hoci to od neho nikto nečaká.
Pes neisto prešliapol, no potom sa odhodlane vrhol do vĺn. Vedel, že more zďaleka nie je najväčšia z prekážok, ktoré ešte bude musieť prekonať.
Út, 2010-04-06 19:33 — Rebelka
Já naopak Siriuse ráda mám,
Já naopak Siriuse ráda mám, takže se mi to líbí o to víc :).
Po, 2010-04-05 22:36 — ioannina
Jakkoli Siria nemám ráda, tak
Jakkoli Siria nemám ráda, tak tohle se mi líbí.
Po, 2010-04-05 22:43 — Amaranta
Ďakujem!
Ďakujem! *potešený červenajík*
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit