- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či ešte stále na ňu čakáš.
- Jarík môj, už veru nečakám. Celý týždeň som čakal, ale dnes ráno som všetku nádej stratil.
- Nechytaj hneď valašku, Pištík môj, veď nie je všetkým dňom koniec. Možno ešte niekedy bude.
- Jaj, starý môj, ale tento rok sa jej už veru nedočkáme. A neviem, ako bez nej do ďalšieho vydržíme.
- Neboj Pištík, ak nám Anča slivovicu od predsedu nedonesie, zájdeme do mesta, nakúpime jablká a vypálime si vlastnú. Veď by to nebolo po prvý raz.
Táto téma mi pripomenula Deň radosti.
P: Predstavte si, že som socha.
K: Už zase?
P: Ako by ste ma nazvali?
K: Nádej umiera posledná. Bodka.
O: Prečo tak kategoricky? Stačí: Nádej umiera... tri bodky.
Milan Lasica, Július Satinský. Deň radosti. In Tri Hry. Slovenský Spisovateľ. 1988.
Možno budúci rok.
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit
Chudáci, snad se dočkají!
strigga
Chudáci, snad se dočkají!
Slivovice z jablek?
Rya
Slivovice z jablek?
Jasně, když nepřijde
Esclarte
Jasně, když nepřijde slivovice, aspoň nějaká ta jabkovice, nemůžou přece zůstat takhle bez naděje.
hlavně že si dokážou poradit!
Aries
hlavně že si dokážou poradit!