Búrka

Ďakujem ♥ :)

Hehe, dík :D

Nie je:P Ale nestihla som dopísať posledný bonus. Koniec vyzerá približne takto:
***
A jak to bolo ďalej?
Sonine zranenia sa nakoniec neukázali ako vážne, a perfektne zapadali do obrazu zranených závodníkov. Na mňa môj amatérsky čin zanechal trochu vážnejšie následky. Soňa tvrdila niečo o prepojení magických síl, životnej sile a podobných magických blá blá, ale faktom je, že teraz vyzerám presne ako vtedy, keď som mal pätnásť. Dalo to prácu vysvetliť organizátorom, prečo na závod pustili mladistvého. Soňa nakoniec musela tvrdiť, že je moja poručnica..tá potupa! A ešte to pár tokov trvalo, aspoň kým mi nenarástli fúzy..
Soninmu manželovi sa po krátkom čase podarilo úplne uzdraviť, podobne ako všetkým ostatným, ktorí trpeli kliatbou.
Grimoár sme spálili. Usúdili sme, že je to jediná vec, ktorú si zaslúži.
Soňa po návrate domov začala pracovať na výskume o trasformácií kovov a po čase si zvýšila kvalifikáciu na čarodejku tretieho stupňa. Ako obvykle neviem, čo to je, ale chválila sa tým, takže to bude niečo husté.
Následujúci rok sa v Rubínovom závode nepodarilo nájsť ani jeden rubín. Iba to zvýšilo stávky na budúci rok.
Vílu ( pretože dodnes si myslím, že to bola ona ) nikto nevidel. Istý čas ma zožieral pocit, že ten výbuch magickej sily neprežila. O dva roky som sa vrátil. ( To už ma pustili bez problémov. Mal som fúzy! Znova! )
Neprišiel som závodiť. Rozprával som príbehy. Kameňom, vode, mechu na skalách. Snáď ich k nej donesú.
O starcovi, ktorý sem prišiel, aby svojmu vnukovi vytrel zrak. O vnukovi, ktorý bol pevne rozhodnutý, že starký rozhodne nájde ten najväčší poklad široko-ďaleko, aj keby tomu mal pomôcť sám!
O dievčati, ktoré mávalo strach z vody a teraz sa potápalo v jazierku.
O dvoch mužoch, ktorí sa tu stretávali každý rok a bolo úplne jedno, kto z nich vyhrá.
Zaujímavé, že tento rok presne táto skupinka rubíny, ktoré v Údolí už nemali byť, priniesla do tábora..
****

Akurát je to na tri drablatá, no..moc krátky mesiac :D