Ach tie...

Pohľadom kráča po schodoch navôkol...jeden...dva...tri...a od začiatku...telo je uvoľnené...čaká na dopad...stihne predbehnúť hodený kamienok? V mysli hmla, ktorá už vypla všetko. Dokonca aj tento posledný krok. Pohľad sa zvráti od schodov a ubiehajú pred ním tie posledné...sekundy pred skokom...posledný pohľad do ich očí, ktoré sa vznášajú vôkol...prenasledujú ju dokonca aj v tento posledný okamih...skutočne je posledný? Zanechala po sebe niečo? Čo to ešte chcela...

Vošli dovnútra. Chceli nájsť odpovede. Zo stien na nich hľadelo množstvo mĺkvych očí a uprostred izby kôpka popola, pod ktorý napísala- posledné slová sa preceňujú...