Pod havraním perím

Cítila zimomriavky, ktoré ňou prebehli. Nebola schopná pohybu, zatiaľ čo ju dievča obchádzalo ako dravec svoju korisť. Šepkal neznáme slová. Vyslovene si vychutnával danú situáciu. Na smutnú vŕbu sa usadil ako havran. Po ňom prilietali ďalšie za hlasného krákania, ktoré sa do okolia zabodávalo horšie ako listy Sansevierie. Starká ju vždy upozorňovala - vyhýbaj sa miestam, kde havrany hlasno krákajú. Vtedy prinášajú smrť, nešťastie. Telo sa znenazdajky uvoľnilo, ak má zomrieť, načo bojovať. Dievča zastalo pred ňou. Vpaľovalo svoj pohľad hlboko do nej.
"Prečo?" spýtala sa. Oči sa im stretli, sila pominula a všimla si zmätok.
"Prečo? Ukáž svoju pravú podobu."