Tichá noc

„Ja do nekonečna nenapočítam!“

„Posaď se a důvěřuj.“ 

Paulínka zapadla do obrieho kresla, hrial ju čaj so škoricou a deka. Bezhraničný strop hviezdil. 

Snažila sa pozorne počúvať, ale rozumela iba útržkom. Hvezdár rozprával rečou, ktorú ona nedokázala obsiahnuť. O veľkej láske, kvantách vzdialeností a zákonoch. Zachytila baladu o blúdení meteoritov, ale všetky záblesky, zatmenia a erupcie sa roztratili v bezmedzného hvezdárovom vesmíre.

Vždy keď zacítila, že musí spustiť viečka, prebrala sa oddýchnutá. Čas plynul inak. S hviezdami menili polohu aj ozrutné stĺpy.  Cítila sa nepríjemne vianočne. Zas to na darčeky nevidela. 

Potkan sa jej v lone strhol a opäť zaspal.