Skrýša

Kniha ležala v knižnici na najvyššej poličke. V oddelení Červenej knižnice. Pre prípad, že niekto tam natočí krk, mala ešte úplne neromantický nåzov. Vrásky z lásky. Keby niekoho napadlo, že stojí za to preskúmať, či tak blbý názov schováva ešte blbší obsah, klikiháky vnútri neboli čitateľné. Tá kniha sa celou svojou knižnou bytosťou odmietala nechať čítať...
Zvedavosť raz vzbudená musela prísť záhade na koreň. A tak sa po mesiaci zistilo, že klikyháky sa dajú čítať v zrkadle (zprava doľava), obsahuje dobrodružstvá domåceho pána zamlada a za žiadnych (žiadnych!) okolností sa nemá dostať do rúk manželky a už vôbec nie dcéry...