Čierny tieň

Trvá to už dlhý čas – takmer som si zvykla. Už presne ani neviem, ako to začalo. Skoro sa mi zdá, že nikdy nebol ďaleko. Objavil sa i v týchto ťažkých chvíľach. Počujem, ako tu obchádza, volá moje meno. „Elisabeth, moja Elisabeth...“ Jediný, čo je vždy nablízku. Cez deň občas spozorujem jeho čierny plášť - no keď sa otočím, je vždy preč. V noci ma pozoruje v spánku, vstupuje do mojich snov. Nenávidím ho. A ľúbim. Ponúka koniec trápenia. Je čoraz ťažšie odolať. Cítim, že sa k nemu onedlho pridám. Ale zatiaľ neodpoviem. Ešte nie; ešte patrím len sebe. Som stále živá.