Master...

„Čo sa tam deje?!“ pýtal sa Stein pri pohľade na dav ľudí prúdiaci na neďalekú čistinu. Keď mu nik neodpovedal, predral sa dopredu, ucítil dym... a zamrzol.
Pred ním...
Jedna čistina, dve ohniská, dvaja muži.
Toho napravo spoznal. Statná postava jedným očkom špehovala kotlík s pariacou sa divinou, zatiaľ čo urputne lomcovala varechou zaborenou v hrnci.
„Barbarič!“
„Stein – nerušte! Táto bolonská pena z vajec sa sama nenašľahá. Ah... skoro som zabudol – rozmarín!“
Kapitán sledoval kulinársky súboj s výrazom poriadnej zmätenosti. V poriadku, pousmial sa. Päsťou môže dať Barbaričovi i zajtra.
Vône však boli lákavé. Nadýchol sa. Hm... to sú pomaranče?