Niekedy cez deň vychádzal pešo do mesta, najmä v dni, keď svietilo slnko. Chcel aby svietilo na neho. Uprostred pravého poludnia sa prechádzal mestom, zaliaty slnečným svetlom; sám. Cítil teplo a svetlo prenikajúce dovnútra, prežarujúce temnotu v ňom. No niekedy ani to nebolo dosť. Mal v sebe priveľa zákutí, kam nedosiahlo ani to najžiarivejšie svetlo. Spoza okien zahalených vyšívanými bielymi záclonami ho pozorovali ostatní obyvatelia mesta. V tom čase málokto z nich chodil von. Možno, že oni v sebe nemali temnotu, napadlo ho; no skôr len vedeli, že sa jej nedá vyhnúť a že tmavé body najviac vyniknú na svetle.
So, 2011-04-09 11:55 — Danae
To je moc pěkné. Představuju
To je moc pěkné. Představuju si nějaké horkem rozpálené bílé italské město za siesty...
Pro psaní komentářů se přihlašte
Po, 2011-04-11 00:08 — Saneria
Ďakujem, presne niečo také
Ďakujem, presne niečo také som si predstavovala aj ja, tak som rada, že to tak pôsobí.
Pro psaní komentářů se přihlašte
So, 2011-04-09 13:58 — Profesor
Moc hezké. Taková atmosféra
Moc hezké. Taková atmosféra zapadlého městečka z Divokého západu.
Pro psaní komentářů se přihlašte
Po, 2011-04-11 00:09 — Saneria
Ďakujem, som rada, že sa
Ďakujem, som rada, že sa páči, niečo podobné som aj mala na mysli...
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit