V bavlnke

Opatroval ho ako v bavlnke. Nie, on ho mal zabalené v bavlnke! Bolo ako jeho dieťa, čo si vzal so sebou na front. Aj sme sa mu vysmievali, mysleli sme, že je narcis. Občas sa v ňom holieval. On sa len tak vševedúcky usmial a pofajčieval cigaretku. Čo sme my vtedy vedeli.

Keď prišlo do tuhého, ale naozaj do tuhého, a poslali nás bojovať v uliciach, kde na každom rohu číha nepriateľské guľometné hniezdo, vždy sa postavil ku stene, vybral to svoje poondiate zrkadlo a pozrel, čo sa skrýva za rohom.

Vybozkával by som ho, aj celé to jeho zrkadlo.