Poťahujem motúzikmi ...

Prechádzala chodbami ako mnohokrát predtým, ale dnes ju ovládala vtieravá myšlienka - nie je to skutočné. Vysokí muži v uniforme väzenskej stráže si akoby z oka vypadli. Hlavne neprítomným výrazom. Žiadna reakcia na pokus o vtip.

Usmieval sa, keď vstúpila do miestnosti. Posadila sa oproti nemu. 

"Bál som sa sa, že už neprídeš."

"Žiadosti neodmietam."

"Skôr ťa ženie zvedavosť."

Až príliš dobre sa poznali.

"Čo by si povedala na to, ak by sme dnes odtiaľto odišli obaja? Spolu. Vieš, že mi ešte niečo dlžíš."

Ako bábka na motúziku vstúpil do miestnosti strážnik. Mlčky mu odopol putá.

Jej prvý páchateľ bol voľný.