Naisto?

Edith pochlipkáva teplý čaj. Ešte stále cíti mrazenie z núteného dotyku. Varunove oči ju pozorujú.

"Nie je to práve najlepší nápad."

Ani naň nepozrie. Dlane i naďalej objímajú hrnček. Odchlipne si. Malé labky ju pošteklia na dekolte. Hrajú sa s medailónom.

"Panebože, to čo je zas čo?!" priam odskočí zo svojho miesta dozadu. 

"Kamoška." Opatrne vezme myšku do dlaní. Jedna druhej sa zahľadia do očí.

"Aj tak ho čoskoro prepustia. Musím vedieť, ako to bude ďalej."

"Zabudla si, čo sa stalo pri tvojom poslednom pokuse? Mala si šťastie, že stráže boli blízko."

Jej pohľad povedal viac než slová.

"Hlavne nezomri."