Pád obra

Bol starý. Kožu mal popraskanú a zvráskavenú, hrubú, s mnohými jazvami.
A bol vysoký. Kedysi pyšná koruna však teraz bola priťažká. Kmeň pod jej váhou stonal. Dlho už nevydrží. Padne.
Ale to nevadí. V preteku o slnečné lúče natiahol sa od zeme do svojej súčasnej výšky. Videl les okolo seba rásť.
Jeho listy pokrývali zem a kŕmili milióny drobných bytostí pod ňou.A aj on sa zanedlho stane potravou pre ne a ďalšiu geenráciu.
Keď už nebude tieniť maldým, ktoré doteraz chránil, jeden z nich zaujme jeho miesto, konečne nasýtený slnkom a s nedočkavosťou, akú si ešte pamätal.
Drevo zapraskalo.