nahrádzam si „Omyly moderní drezury“
predchádzajúce: Kŕdeľ bielych vrán
https://sosaci.net/node/57292
Štetec zľahka kĺže po papieri. Zanecháva za sebou bolestivý príbeh. Musí byť vypovedaný.
„Pani doktorka, vaše moderné postupy nezaberajú! Jedna nerušená hodina s Edith! Po dvoch hodinách sa podvolila
Mníške padol pohľad na obraz. Výsmech zmizol, lipa zavoňala.
„Tiež mi ublížil. Napi sa,“podávam jej odvar zmiešaný so svätenou vodou,„obraz roztrhaj. On už má svoj trest za sebou.“
„Videla si môj príbeh?“
„Videla som príbeh vás všetkých. Aj koniec môjho. Teraz je na čase nechať Edith žiť ten jej.“
Váhavo sa napila. Po hodine nezostala ani kvapka odvaru. V okolí sa vznášali zvyšky 80-tich obrazov. Edith bola konečne voľná.
Nasleduje: Spolu
https://sosaci.net/node/57421
štvorveršie z úvodnej fotky je z knihy „Už zase vyšlo slunce“ od J.H. Krchovského
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit
Tak nakonec přece jen dojde
Aries
Tak nakonec přece jen dojde klidu, to je dobře
Tak nemožno ju nechať trápiť
zvmLune
Tak nemožno ju nechať trápiť sa, ani mníšku, ani Edith, ani ďalším ublíženým dušiam...kiežby aj v skutočnom živote stačilo vypiť bylinkový odvar a roztrhať zobrazenie