Spolu

Vo dverách sa zastavím. Lúčim sa s naším domovom. Zhasínam svetlo, zamykám dvere. Kľúč vkladám do obálky s pokynmi a vysvetlením. Edith zajtra prepustia. Som si istá - zvládne to.
Na našom mieste si v objatí užívame výhľad osvetlený splnom.
„Keď som sa vracala z cintorína, zbadala som malé dievčatko skákať do kaluže. Za iných okolností by naša Anika bola rovnako veľká.“
Pohladí ma po brušku:„ Už budeme všetci spolu.“ V jeho hlase cítiť smútok, ale i nádej.Otočím sa k nemu:„Je čas zavolať vlkov.“ Vkladám svoju ruku do jeho. Spoločne vykročíme do prázdna.
Zostávajú po nás dve biele pierka.