Bola noc.
Bol na úteku.
Mal hlad.
Nevedel, kam ísť...
Ďaleko nad obzorom sa začala šíriť oranžová žiara.
Vychádzalo slnko.
Nič krásnejšieho nikdy nevidel.
Náhle klesol na kolená v starom obrade vítania dňa a nechal životodárne lúče vpiť sa mu do kostí. Predtým na tieto rituály nikdy nedal. Ale neuvedomil si, ako moc boli jeho súčasťou. Kým bol, odkiaľ pochádzal.
Oni mu to vzali.
Slnko vystúpilo nad koruny stromov a on vstal. V očiach mu ale stála plápolala žiara úsvitu. Alebo to možno bolo odhodlanie, že nájde toho, kvôli komu strávil dva roky na nútených prácach v doloch na severe.
Nasleduje Kruhy rušené šeptajúcim hláskom
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit
To tak krásně prostě napsané.
Peggy Tail
To tak krásně prostě napsané. Dávám do oblíbených.
Jé, dík :))
peva
Jé, dík :))
To je něco. Doufám v
Aries
To je něco. Doufám v pokračování
Uff..no dobre, ukecala si ma!
peva
Uff..no dobre, ukecala si ma!:D
No ale teď jestli ho najde?
Tenny
No ale teď jestli ho najde?
No, to je..dobrá otázka..
peva
No, to je..dobrá otázka.. Uvidíme ;)