Zrkadlo ako zrkadlo

Dumbledore postával v rohu prázdnej miestnosti nepovšimnutý. Vlastne takmer prázdnej miestnosti. Okrem neho sa v nej nachádzal ešte mladý chlapec a obrovské zrkadlo, zrkadlo krásne zdobené ornamentmi a podivným nápisom. „Už je tu zas..“ povzdychol si profesor a pokrútil hlavou zo strany na stranu. Chlapec si profesorovu prítomnosť ani v najmenšom nevšimol, až pokiaľ na neho neprehovoril. „Zajtra ho premiestnim,“ povedal profesor súcitným tónom akoby sa bál, že chlapec z toho bude nešťastný. „To nevadí. V prefektskej kúpeľni je aj tak väčšie a je tam lepšie svetlo. Moje črty tam lepšie vyniknú,“ odvetil chlapec, ktorému stačilo ku šťastiu naozaj málo.