Nástoročná

Mágove oči sa v šere koridora matne leskli. Nebolo Dorianovou charakteristickou zručnosťou plížiť sa navôkol. To bola parketa Leliany a jej špehov, nie mocného tevinterského mága.
Vyhekol, keď s tupým zadunením zakopol o kbelík. Tak-tak vidiac obrysy okolia slziacimi očami, vykročil k hlavnej sále. Po pamäti hmatol po kľučke...
Dvere sa rozleteli a Dorian sa tackal od oslepujúcej žiary fakle, cediac kliatb cez zuby.
"Čo to robíš?"
No výborne.
Zazrel spod zachmúrených obŕv na osvetlenú postavu. Vedel, komu patrí ten hlas, no aj tak ním mierne šklblo, keď uvidel Josiinu tvár.
Do rovnice s Giselle sa rozhodol započítať "Montilyet" faktor.