Na začiatku neboli len traja. Spomínal si na desiatky tvárí, dokonca aj pár mien. Sám nevedel kedy stratilo zmysel ukladať také spomienky. Jednu mladú partu striedala druhá, vždy s tým istým výrazom odhodlania, ktorý sa postupne, ako sa im pred očami promenádovala smrť, menil na vystrašenú grimasu. Oni traja ale boli stále, oni boli tí čo vytrvali.
Zostali dvaja, obklopení nejakými cudzími ľuďmi, potom ako Wayneovi nášľapná mína utrhla pravú nohu a tá ľavá mu nestála za ďalšiu snahu.
Zostal jeden, uprostred zeleno-červeného sveta, keď Alanovi denník v náprsnom vrecku košele neposlúžil ako pancier proti zblúdilej guľke.
Tak vytrval sám.
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit