Srdce jej v hrudi kruto búšilo, pripomínajúc jej, že je nažive. Plné úzkosti, bolesti a vzrušenia sa trepotalo v kostenej klietke kvôli jej jedinému, kvôli tomu, ktorý ju uväznil. Čakala ho každý deň, trpezlivo hľadela do doliny. Ale deň prešiel a nikdy sa neukázal a vtedy ňou zalomcovala zlosť, skrývajúca žiaľ. Oči jej v žiare zapadajúceho slnka pomstychtivo zažiarili, otvorila ústa a začala spievať. Vždy sa našiel niekto, kto zablúdil k jej jazierku, kto ju v noci zahrieval v objatí. Ale nikdy to nebol on a za to nasledoval trest. A keď nymfine slzy vyschli, opäť sa zahľadela na východ.
Smrť nielen milenca, ale hlavne zradenej, no stále zaľúbenej nymfy, navždy uväznenej vo vode (emočná smrť, ok? xD).
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit
Moc krásné... a strašně
Scully
Moc krásné... a strašně smutné.
Ďakujem, Ďakujem! Som rada,
Urrsari
Ďakujem, ďakujem! Som rada, že je to pochopiteľné :) A čo už, krutá realita...