Cudzinec vo vlastnom

"Počuj, mali by sme sa rozísť."
"Ále, čoby... Hej, pozri! To je kosť, čo?"
"Budeš ma, prosím, naozaj počúvať?"
"Jasné, jasné, čo si to chcel?"
"Vec sa má tak, že..."
"Rozmýšľam, že si kúpim Porsche. Krásne, päťstokoňové fáro..."
"Prestaň!"
"Čo je? Zase si naštvaný?"
"Áno! Ty proste... ja nechápem, že to s tebou strpím!"
"Ale veď vieš."
"Neviem!"
"Vieeeš."
Nahnevane vyskočil od stola. Vyprevádzali ho prekvapené pohľady, keď rázne vykročil preč. A potom sa rozbehol.
"Akoby si vedel utiecť."
"Drž hubu!" zreval.
Akísi dôchodcovia na lavičkách nadskočili, ale to neriešil. Len preč od dotieravého hlasu v jeho hlave. Debilná schiza.