"Už prichádza môj čas," vravela Zelka.
"Ako to myslíš?" nechápavo sa spýtala Agátka.
"Nevieš? Musíš ísť na tmavé miesto a tam..." zasnila sa, nedokončila vetu a odišla preč.
Agátka pokračovala v jedení.
Agátka to onedlho cítila tiež. Niečo prichádza. Túžila po chlade, po bezpečnej tme a nevedela prečo. Chcela sa zavŕtať do zeme, ale veď tam nič dobré nebolo. Nechcela byť inou, musela.
Prišiel čas nevedomosti, keď ticho rozjímala v tme, nehybná. Lúčila sa.
Po celej večnosti sa Agátka vyhrabala z kukly a roztiahla krídla. Svet bol iný.
Zelka na ňu čakala a veselo poletovala okolo.
"Poď, všetko ti ukážem!"
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit
to je hezký!
Aries
to je hezký!
Ďakujem.
galahad
Ďakujem.
Moc pěkné.
kytka
Moc pěkné.
Som rád, že sa páčilo.
galahad
Som rád, že sa páčilo.
Nádhera. Pro mě i jako
Rya
Nádhera. Pro mě i jako podobenství :)
Ďakujem, Rya :)
galahad
Ďakujem, Rya :)
To je velmi krásné! A hezký
Vinpike
To je velmi krásné! A hezký pohled na dospělost!
Vďaka :)
galahad
Vďaka :)
:)
Erys
To je milé!
Vďaka, Erys.
galahad
Vďaka, Erys.
Velice
tif.eret
povedené a milé :-)
Ďakujem.
galahad
Ďakujem.
Překvapilo
Skřítě
Nečekala jsem tuhle pointu a o to mocnější a hezčí dojem z toho mám :-)
Ďakujem, som rád, že sa mi to
galahad
Ďakujem, som rád, že sa mi to podarilo utajiť až do konca :)