Dotykom

Na jazyku ešte cítim chuť marakuje zo sna a pred očami sa objavujú záblesky krásnych obrovských kvetov s bielymi okvetnými lístkami, vnútornou modrou „korunkou“. Netuším, ako dlho tu pobudnem, tak túžim narušiť belobu stien kvetmi. Bude tu útulnejšie. K dispozícii mám len červenú farbu a chvíľu trvá, kým sa k nej dostanem. S uspokojením si do nej namáčam prsty, začínam maľovať. Naposledy som maľovala s neterkami. Steny bytu potom žiarili všetkými farbami. Kým neprišli tváre. Prichádzajú i teraz, spolu s hlasmi. Prinášajú mi únavu na viečka. Premýšľam, či neublížia mojím kvetom, ktoré už nevidím, keď si líham do lepkavej červene.