Zacvičíme si

Zastala som vo dverách. Sedela za stolom:,,Vitajte!?"
,,Nie je tu málo miesta? Kde budeme cvičiť?"
,, Budeme cvičiť malé sivé bunky. Sadnite si a toto vyplnte!"
Nezvládla som odporovať. Posunula mi papier, pero.
Otázky sú zvláštne, odpovede hodnotením. Skoro v každej dávam neviem.
, Neviem kresliť!"
,,Ako viete, tak nakreslíte."
Dávam si záležať, keď kreslím strom a postavy. Sleduje ma. Stále niečo píše.
Nasledujú zvláštne obrázky. Mám z nich strach. Na každom sú démoni. Zvýši tempo písania. V očiach jej čitam zdesenie. To nie je dobre.
Zlomenná, oklamaná sa vraciam do izby čakať. Opäť ma budú priväzovať o posteľ, pichať injekcie.