Naozaj všetci?

Kroky zastali pred dverami, bolo počuť tichú vravu. Mikah si založil putá. 

Edith nestihla ani zareagovať, keď do miestnosti vošiel vysoký mohutný muž, čierne vlasy stiahnuté do chvosta len zvýrazňovali bledosť pokožky. V tmavých očiach sa mu zaleskla farba krvi.

"Dobrý deň. Mikah, Edith aj s malou spoločníčkou a ja. Vyzerá to, že sme všetci," podával jej obálku. Myška v jej vrecku sa jemne zavrtela, akoby chcela potvrdiť svoju prítomnosť.

"Máš nového maznáčika? Pes to evidentne nie je." 

Podpísala obálku a postavila sa na odchod. Atmosféra nasiaknutá zlom, už by sa neovládla. 

Zvlášť, keď si pomyslela, ako jej utýral Vĺča.