Seléne

S úľavou sa opäť posadila a ... dala mu šach-mat. Nebyť rošády, nebyť hrozby, že zbadá volavku, hoc len v odraze, nepodarilo by sa jej to.

S očakávaním mlčala. Spomínala. Pred rokmi boli na tomto istom mieste. Kde získala jeho pohľad. Pravdepodobne to ju zachránilo pred tým, aby ju ovládol. Aby ju donútil podvoliť sa mu. 

Len vďaka tomu tu mohla dnes sedieť. Už poznala spôsobom, ako donútil svoje obete k spolupráci. Ale chýbal motív a dôkaz. Výhrou v dnešnom zápase by mala obe získať. 

Mikah sa striedavo pozeral na ňu, na šachovnicu. Neočákaval prehru. Neočakával ani spôsob, ktorým prehral. Mrcha!

"Dopi tú šálku, nech môžeme začať," súri ju starenka. Seléne nestihne prehltnúť posledný dúšok horkého nápoja, už je šálka v starenkiných rukách.

"Je mocnejší, než bol. Smrť Mnohotvarého spôsobila uvoľnenie jeho energie. Z tej čerpá. Umožňuje mu to rozšíriť svoje schopnosti na väčšie okolie.. Hmm, to predtým nebolo vidieť... volavka...," chytí ju za ruku, "...NIE!"

,Nie! Mikah zbadá volavku. Napriek jej magickej povahe ju obráti proti Edith. Vidí, ako aura Edith aj volavky tmavne. Stratí svoju žiaru a Edith príde o svoju schopnosť odolať jeho sugescii a...začne mu pomáhať. Vidí dokonca ako ide k Varunovi, aby...´

"Nesmie ju vidieť!"

Otvárala skrinky, vyťahovala veci zo šuflíkov, prehrabovala sa v skriniach. V živote by nepovedala, že v jednoizbovom byte je toľko rôznych zákutí, kde by sa dala schovať malá krabička. 

Zúfalo vyšla na balkón, akoby tam mohla nájsť odpoveď. Oprela sa o zábradlie a zadívala sa na chodník o šesť poschodí nižšie. Nebolo to prvýkrát, čo sa jej zacnelo za jej domčekom. Ten bol jej domovom a útočiskom pred svetom, pokiaľ ho nepoškvrnil Mikah. Doteraz nechápe, ako ju mohol vypátrať. Kým hľadala dôkazy proti nemu, on si našiel ju. 

Opäť sa pozrela dolu. Zacítila jemné vibrácie. Volavka ju jemne zozadu ďobla.

"To nepotrebujete vedieť. "

"Keď myslíš...padáka mi aj tak nemôžeš dať. Porušíš dohodu a..." 

Mikah pri tej nedopovedanej hrozbe zaťal päste. Až príliš si uvedomoval, že ´právnik´ má pravdu.  Bude sa musieť vysporiadať nielen s Edith. Po dlhom čase zatúžil po svojich husliach. 

Edith cestou domov premýšľala, čo bude potrebné spraviť, než ho prepustia. Tá chvíľa prišla oveľa skôr. Cítila, ako sa myška túli k jej od zimy skrehnutej ruke vo vrecku kabáta. Príjemne jej ju zohrievala. Uvedomila si, že ju nepomenovala. Pri každom pohľade do tých drobných očiek jej napadalo len Vĺčatko. Akoby sa Vĺča prevtelilo do malej myšky.

Akonáhle vyšla z toho temného priestoru, Slnko sa opäť vynorilo spomedzi oblakov. Nastavila tvár jeho teplým dotykom. Ten muž, Mikahov právnik, ju desil. Šla z neho smrť. Horšie ako z havranov Mnohotvarého. Možno to bolo len tým, že pôvodná právnička tajomne zmizla bez stopy skoro hneď po vynesení rozsudku. 

Edith až s odporom pozrela na obálku, ktorá ju chladila v rukách.. Myška jej precupkala pri jej otváraní na plece. Vytiahla úradné oznámenie o dátume prepustenia - za dobré správanie už za dva dni. Ale v obálke sa ešte nachádzali fotografie jej Vĺčatka. Jeho rozrezané telíčko pred jej dverami. Slnko sa stratilo. 

Počas novu Mesiaca ani nočné vtáky nespievajú. Vĺčatko pokojne podriemkavalo vedľa nej. Edith sedela nad fotkami. Lámala si hlavu nad prípadom, ktorý s Varunom nazvali  Čarodej. Najhoršie bolo, že páchateľa poznali - Mikah Dran, hral na prvé husle v orchestri. Nevedeli nájsť spojenie s obeťami. Nevedeli si vysvetliť, ako ich presvedčil ísť s ním. Varun ho už zo zúfalstva premenoval na Potkaniara. Nevadilo, že nehral na zázračnú píšťalku. Edith v úlohe Seléne sa podarilo nadviazať kontakt, ale zatiaľ nič nezistila. Pri každom stretnutí ju Mikah podivne prepaľoval očami...Začula slabunké vrznutie. Napla sluch. Noc si už zvyšné zvuky ponechala pre seba.

Kroky zastali pred dverami, bolo počuť tichú vravu. Mikah si založil putá. 

Edith nestihla ani zareagovať, keď do miestnosti vošiel vysoký mohutný muž, čierne vlasy stiahnuté do chvosta len zvýrazňovali bledosť pokožky. V tmavých očiach sa mu zaleskla farba krvi.

"Dobrý deň. Mikah, Edith aj s malou spoločníčkou a ja. Vyzerá to, že sme všetci," podával jej obálku. Myška v jej vrecku sa jemne zavrtela, akoby chcela potvrdiť svoju prítomnosť.

"Máš nového maznáčika? Pes to evidentne nie je." 

Podpísala obálku a postavila sa na odchod. Atmosféra nasiaknutá zlom, už by sa neovládla. 

Zvlášť, keď si pomyslela, ako jej utýral Vĺča.