Hlúposti

Edith sa k nej otočila. Volavka len jemne kývla hlávkou.

"Neboj, viem, že by to bola hlúposť," vrátila sa dovnútra. Volavka kráčala za ňou. Akoby sa chcela uistiť, že nespraví inú hlúposť. Až keď vytiahla z knižnice knihu a uvelebila sa na posteľ, pod deku, opäť sa rozplynula.

Z rozprávky do rozprávky, z tejto knihy jej čítala mamka vždy, keď bola chorá. Položila ju vedľa vankúšika, ľahla si a len na ňu hľadela. Akoby tento nepatrný akt mohol niečo zmeniť a zariadiť, že ako v rozprávke, aj teraz sa všetko dobre skončí. 

Na knižku vyliezla myška. 

"Zavedieš ma k nej? "