Seléne

"Zaujímavé," Mikah sa uškrnie, "niektoré veci sa nezmenili."

Narážkou na ich prvý súboj ju chce vyviesť z miery. Presne vedela, čo robí, tvrdošijne ignorujúc vibrácie medailóna. Pamätala si každý ťah, ktorý vtedy spravili. 

Pozoroval jej sústredenie. Ako vtedy, keď mu jej plachý pohľad pripomenul stratené potešenie. Keď ňou myklo, myslel si, že ju ovládol. Stále nechápal, ako je možné, že aj teraz odoláva jeho vôli.

Pocítila jeho pohľad. Uprela oči naňho, zaútočila kráľovnou. To vyvolalo volavku. Začala sa za ním zhmotňovať. Hneď si všimla, že sa zadíval za ňu na sklo.

Vystrelila a pobozkala ho.

 Od prekvapenia spravil rošádu. Zbabelec.

Edith sa k nej otočila. Volavka len jemne kývla hlávkou.

"Neboj, viem, že by to bola hlúposť," vrátila sa dovnútra. Volavka kráčala za ňou. Akoby sa chcela uistiť, že nespraví inú hlúposť. Až keď vytiahla z knižnice knihu a uvelebila sa na posteľ, pod deku, opäť sa rozplynula.

Z rozprávky do rozprávky, z tejto knihy jej čítala mamka vždy, keď bola chorá. Položila ju vedľa vankúšika, ľahla si a len na ňu hľadela. Akoby tento nepatrný akt mohol niečo zmeniť a zariadiť, že ako v rozprávke, aj teraz sa všetko dobre skončí. 

Na knižku vyliezla myška. 

"Zavedieš ma k nej? "

Mikah sa tváril, že počúva právnika, ale myšlienky mu lietali rôznymi smermi. Premýšľal, kombinoval rôzne možnosti, situácie, ktoré mohli nastať a nenastali, ktoré sa môžu udiať, k čomu budú viesť. Niektorí ľudia to nazývajú myšlienkový strom. Uňho to bol skôr strom zločinov, ktorých spoločným menovateľom bola Edith. Keď si to uvedomil, zasmial sa. Právnik pochopil, že ho počúva napol ucha, buchol päsťou po stole. 

"Neuvedomuješ si, že len s jeho pomocou si mal možnosť ju zničiť."

Mikah zdvihol oči, ale úsmev mu z tváre neschádzal. 

"Mnohotvarý si neuvedomil, že potreboval moju pomoc. Tak aj dopadol. Ale zároveň mi pomohol."

"Ako?"