Zošúpaná farba

Táňa sedela nad školským projektom, ale myšlienky neposlúchali. Išla sa napiť, ale len preto aby pohľad zavadila o výklenok, kde sa nabíjaval Modráčik.
Nebudem revať.
"Prečo, tati?"
"Je nebezpečné nechávať starý model, hackeri sa do toho typu neho vedia nabúrať."
Znelo to logicky, bohužiaľ.
Zvonček, dodávka, Modráčik. Akurát nebol modrý.
"Zošúpali sme tú farbu, grátis," povedal technik.
"Modráčik!"
"Mladá pani?"
"Tu máš," núkala mu disk.
Modráčik si v poslednej chvíli nahral časť spomienok, ale miesto vyšlo len na Tánine detstvo.
"Už rozumiem, Tánička. Prinesiem modrú farbu, nech som ako kedysi?"
Táňa sa usmiala.
"Netreba, Modráčik."
Už sme obaja trocha iní.