Stredoslováci

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či dole do dediny nepôjdeme. Anču sme dávno neboli pozrieť.
- Jáj, starý môj. Odkedy sa predseda z Bratislavy vrátil, už ti to nie je to, čo bývalo. Nebezpečné to je teraz. Ja veru nejdem. Ale ak chceš, tak si choď.
- Ale no tak, Pištík, veď hádam nebude tak zle. Valašku si vezmem a od starostu pokoj budem mať.
- A či nevieš, Jarík, prečo on do tej Bratislavy išiel? Reklamu videl, na kurz. Sebaobrana so zvláštnym zameraním na obranu pred útokmi valaškou.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak. Nad pesničkou som sa ti zamyslel. Vieš, ako tu bol ten spevák, čo mňa za manažéra chcel.
- Veruže pamätám. A čože s ním?
- No ten spieva, že baran má len jedno, ale on, že má dve. A tak ti ma napadlo, že či má baran vážne iba jedno.
- Jarík môj, a to chceš ísť barana do lesa naháňať? Však už dobré dva roky sa nám tam schováva.
- Ja ani nie, ale predseda hovoril, že by viac pohybu potreboval, tak nech naháňa.

- A či si mi tu, Postava1 môj?
- Postava2 môj, hádam nevidíš, že nie som? Veď som ti hovoril, že toto funguje, aj keď som u Postavimej3 Postave4.
- Postava1 môj, vidím. A tiež vidím, že sem Postava3 zase mieri. Bude na teba vypytovať, keď ťa tu nenájde. A vieš, že nerád vidí, že za Postavou4 chodíme.
- To určite nejako zahovoríš. A vôbec, hlavné je, že Postave4 sa to páči. Aj sa ma pýtala, že prečo si aj ty neprišiel. Že je radšej, keď sme tu obidvaja.
- Jáj, nechcelo sa mi dnes. Ale Postava3 nejaký demižón nesie, aj tu sa dobre zabavíme.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nešiel dole do dediny, keď tam teraz autobus plný turistov dorazil. Predseda hovoril, že im treba oštiepky, žinčicu a bryndzu ponúknuť, a všetko to kúpia.
- Starý môj, ale aj zaplatia? Nie ako minule, keď tiež turisti prišli, žinčicu chceli, ale nakoniec sme my im platiť museli. Že odškodné, keď po žinčici dva týždne na záchode sedeli.
- Neboj, Pištík, títo nie sú ako tí minule. Toto sú turisti z Česka, tých už dobre poznáme a bezpečne im môžeme všetko popredávať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či už môžeme do auta nasadať.
- Veruže môžeme. Len ešte valašku tam musím niekam napchať.
- Nie, že ti bude z okna trčať, ako minule na diaľnici.
- Neboj, starý môj. Len škoda, že sa všetci z dediny preč odsťahovali. A že aj my musíme.
- Pištík, veď na dedine priehradu postavili. To ako mali pod vodou bývať? A čo sa toho druhého týka, chceš tu sám ostať? Bez predsedu, bez Malého Doda, bez Anče?
- Pravdu máš, starý môj. Tak zhasni, zamkni a ideme.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nedáme z toho ovocia, čo nám Anča zo supermarketu doniesla.
- Tú marakuju myslíš? Môžeme, ale poviem ti, niečo tomu chýba.
- A čo také, Pištík môj?
- Myslím, že by sme to mali so žinčicou do mixéru strčiť..
- Dobre hovoríš, súvislo, až mi je to divnô. A klobásky by sme mali pridať. Aspoň trochu, na chuť. A oštiepok.
- Starý môj, tak mixér vytiahnem. Ale na to najdôležitejšie sme skoro zabudli.
- Hej? A na čo?
- No predsa nakoniec to musíme slivovicou zaliať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, že či za predsedovou ženou nezájdeme.
- A vari nevieš, že sa predseda vrátil? Už za ňou nebudeme môcť len tak, kedy chceme, chodiť.
- Jáj, a teraz sem predseda mieri. A voľačo nesie. Dobrého zdravia, predseda, a čože nám nesiete?
- Žena vám buchty posiela. Ako to, že vám moja žena buchty posiela?
- Ako by som vám to, predseda, vysvetlil?
- Nič nevysvetľuj. Dobre vás ja poznám. Ale skončila vám sranda. Myslí si, že ju milujete. Takže sa k vám sem od zajtra nasťahuje.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si ovce dobre pozatváral.
- Dobre, starý môj. Nič sa k nim nedostane.
- No hlavne aby sa ony von nedostali. Pamätáš si, čo sa minulý rok baranovi stalo?
- Veď to nejde zabudnúť. Celého vyčerpaného sme ho do kúpeľov poslať museli. Ovce ti ho viac unavili, ako nás dvoch Anča.
- No vidíš. A dnes sa z hory jelenie trúbenie ozývať začalo. Keby sme ovce vypustili, tak v kúpeľoch pre jelene dosť miesta nebude a všetky lane sa pôjdu predsedovi na nás sťažovať.