Stredoslováci

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či ešte furt to staré haraburdie v kolbe neprehrabávaš.
- Starý môj, ani som nevedel, čo všetko tam máme. Aha, tuto hrnček.
- To ti tu jedna pani nechala. Že vraj keď mu povieš hrnček var, tak začne kašu variť.
- To ako v tej rozprávke, kde to nevedeli zastaviť.
- To je on, Pištík. A zastaviť? Hádam nie si tak krepý, aby si si jednoduché hrnček dosť nezapamätal.
- Jarík, prečo ho vlastne nepoužívame?
- Pištík, a tebe by sa chcelo každý deň hrachovú kašu jesť?

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do krčmy nezájdeme.
- Starý môj a vari nevieš, že krčmu už v dedine nemáme?
- Pištík, ty si zo mňa srandu nerob. Keby krčmu zrušili, do pol hodiny by celá dedina horela.
- Jarík, neboj. Zrušená nebola. Len ju krčmár premenoval na kasíno. Teraz si tam okrem pitia aj karty zahrať môžeš.
- Veď karty sme tam už ako malí chlapci hrávali.
- No veď hej, ale teraz tam môže predseda kontroly z Bratislavy vodiť a všetky peniaze za pokuty od nich naspäť vyhrať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si na ryby s predsedom nešiel.
- A či si len krepý, to som ho tam poslal, aby som za Ančou mohol chodiť a o predsedu sa nemusel starať.
- Pištík môj, my o predsedovi a on sem zasa mieri a niečo ti nesie. Dobrého zdravia predseda, a čože nového nám nesiete?
- A vari nevidíš, kua kua. Rybu som ulovil. A takú veľku. Na návnadu tuto od Pištíka. Oštiepok vyrobil. Takže teraz chcem, aby ste mi každý deň aspoň desať oštiepkov pripravili.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, že sem niekto od dediny mieri. A žena to je. A čo ty tu chceš, dievka moja, omrzelo ťa voľačo?
- Dobrý deň. Ja sa volám Nina Halušková a hľadám prácu. Váš predseda ma poslal za vami.
- A dievka moja, to akože by si sa o ovce sa starala, dojila ich, žinčicu varila, oštiepky údila…
- Veruže to.
- Jáj, ale by vôbec nešlo. Keby si tu pracovať začala, predseda by si na to zvykol a potom by to aj od nás začal vyžadovať.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nezabudol, že nás na dnes predseda do dediny na schôdzu pozval.
- Starý môj, načisto mi to z hlavy vypadlo. A prečo nás tam chce?
- Že vraj sa s nami o hospodárení a vyhliadkach na ďalší rok chce pozhovárať.
- To kvôli takej kreposti do dediny musíme? Veď to aj tu mohol prísť. A tuto moja valaška by mu ukázala pádne argumenty.
- Nechaj valašku, Pištík. Predseda ti má teraz dobrú náladu, dotácie dostal. Zdá sa, že nám aj nové ovce kúpi.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si nešiel sliepkam zrno nasypať, keď nám ich predseda kúpil.
- Už som nasypal. Ale povedz, čo ho to napadlo, nám sem na salaši kurín postaviť.
- Možno si myslel, že sa nám so sliepkami bude viacej dariť. Dojiť to nemusíš, strihať to netreba, len vajíčka zbieraš.
- Hej, ale kŕmiť to treba. To ovce si samy trávu nájdu.
- Veru pravdu máš. Ale neboj, presvedčime predsedu, nech nám sem Anču pošle, aby ich kŕmila. Všetci budú spokojní. Sliepky, my a hádam aj Anča.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či mi zasa rovnako odpovieš, keď sa ťa na to už možno aj tridsať rokov pýtam. Aj na týchto stránkach viac ako dvesto razy.
- Starý môj, ja som si už na to zvykol. Nemôžeme to predsa meniť.
- Prečo by sme nemohli, Pištík? Veď tých štrnásť slov v dvoch vetách tu byť nemusí. Päť razy už nebolo.
- Veruže nebolo. Ale aj tak to radšej necháme na dobu, keď tu už nebudeš a nahradí ťa ten krepý Američan, čo to tu celé zreštituuje.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či si za Ančou nešiel.
- Anču mi ty ani nespomínaj. Už tretí týždeň na všetkých vrčí.
- Pištík môj, náš predseda tiež. Ba aj Malý Dodo. Čože sa im všetkým prihodilo?
- Veruže som to po dedine zisťoval. Až pán farár mi prezradil, že do dediny dávno nikto kávu nepriviezol.
- A chlapom v dedine to nevadí? Alebo krčmárovi? Veď oni každé ráno od neho kávu pýtali pred robotou.
- Veruže nevadí. Teraz miesto kávy aj ráno pijú slivovicu a do roboty už nikto nechodí.

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No, a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či do dediny nepôjdeš, veď si tam už dobrého pol roka nebol. Furt si len v kolibe zavretý. Ani ovce by ťa už nespoznali, keby sme dajaké mali. A to od vtedy, čo ti Anča tú vec kúpila. Čo to vlastne bolo?
- Starý môj, na knihy to je. Akurát to raz za čas nabiť musíš.
- Pištík, aké knihy tam máš?
- Predsa to, čo mi tam Anča nahrala. A tá tam nahrala celú svoju červenú knižnicu. Na tri roky mám čo robiť.