Vtáčia vernisáž

S ošetrovateľkou ma púšťajú na prechádzku. Nič nehovorí. Stále som „Tábezhlasná". Niekoľko dní za sebou ju vediem ku vtáčiemu krmítku. Vtáčence sa strkajú jedno cez druhé za semienkami. Nenechajú sa rušiť našou prítomnosťou. Ich trilkot viac pripomína hádku než spev. Celý výjav by sa dal prirovnať k hlučnej strkanici počas vernisáží. Oficiality sa skončia a všetci sa menia na hladné supy krákajúce o umení. Aj na tej, kde som ho stretla. Prvýkrát som splnila niečí príkaz:„Ujdite so mnou, slečna!" Odvtedy ho poslúcham.
Môj „ošetrovateľ" prvýkrát nerozkázal, ale požiadal:„Namaľuješ mi všetko neznáme?“ Krycí motív mám. Už len vypýtať farby.