Nedôstojná staroba
Začína éra BJB...
V parku sa naháňali decká a obďaleč psy. V rozmazanej šmuhe spoznal vipeta Usaina na srnčích nohách, v bielej guli zase maltezáčku Bellu. Ako štence, zavrčal.
Niekto si k nemu prisadol.
"Nazdar, kamarát," pobúchal potešene chvostom o vyhriatu zem. "Vytiahol si toho svojho konečne na prechádzku?"
"Zase som kríval, preto sme nechodili... On to nemyslí zle."
Zmĺkli. Možno si neboli vedomí šedín na svojich čumákoch, starobu jasne cítili len v kostiach.
"Ak tie je dobre, mohli by sme... ," navrhol s úklonou.
Jeho kamarát s úškrnom vyskočil a, nedbajúc na výkriky jeho páníčka, aby sa nenaháňal, letel s vlajúcimi ušami preč.
- Číst dál
- 6 komentářů
- Pro vkládání komentářů se musíte přihlásit