Vlásky

Do kaderníctva vošla mlado vyzerajúca žena v zrkadlových slnečných okuliaroch a s vlasmi schovanými pod šatkou. Čakajúci zákazníci pri pohľade na ňu na chvíľu akoby skameneli. Malému vietnamskému kaderníkovi sa tvár rozžiarila úsmevom.
„Doblé láno, slečna Medúza. Vitajte u nás zasa. Poďte, vezmem vás vedľa do súklomnej miestnosti.”
Slečna sa bez slova pobrala za ním. Šatku ani okuliare pri tom neodložila.
„Tak, slečna, usaďte sa plosím. Šatku môžete dať už dole. Zasa vám vaše zmije plelastajú cez hlavu. Nebojte sa, ja si s tými potvolami poladím, tlochu ich plistlihnem, sklátim a hneď z vás bude tá najväčšia klásavica šiloko, ďaleko.”