NetHack

Vedľa mojej postavy sa objavilo ružové L. Arcilich. Jedna z najnepríjemnejších potvor v hre. A to sa môj turista dostal tak ďaleko ako ešte nikdy. Prvý krát som sa dostal za Medúzin ostrov.
Skúsim doňho šťuchnúť dýkou.
Tak to nebol dobrý nápad. Preklial mi polovicu vecí a pričaroval hromadu nepríjemných potvor. Síce mi postava ešte žije, ale nevyzerá to dobre. Ale ja o ňu nechcem prísť. Kedy sa znova dostanem tak ďaleko?
Hlavne kľud. Je to na ťahy, nemusím hrať hneď. Prečítam si návody, poradím sa s inými. Uložím hru a skúsim pokračovať zatra. Aj tak už sú tri ráno.

Čím vyššie som sa v podzemí dostával, tým väčšiu som mal radosť. Väčšiu, ako keď som na samom dne Gehennomu získal Yendorský amulet. Cesta nahor síce bola dlhá, raz za čas ma to premiestnilo späť, ale už stojím pri východe z podzemia. Vyjdem na povrch a celé to podzemie nechám za sebou. Už len pár krokov.
Uf, kde som sa to ocitol? Toto nie je povrch, ktorý si pamätám. Všade okolo mňa samá hlina.
„Blázon, myslel si, že ma môžeš zabiť?“ zadunel pri mne hlas.
Yendorský čarodej. Ale veď som ho už raz zabil. Zrejme je málo, zabiť ho raz.