Nenáhodné slová

„Už nič viac nepovedala?"
„Nie, ako si vypýtala farby a papiere už absolútne nič nepovedala. V jednu chvíľu sa mi zdalo, že z jej izby počujem hlasy. Bola tam však sama a spala."
„A čo kreslí?"
„Vtáky, strom, krmítko. Vždy tam zamieri."
Doktorka opäť čítala slová na papieri: mučenka...potok..les...slad...čokoláda...vlak...lom...omrvinky...kvások...ovocie...škola...muž...putá...indián... nedávali jej zmysel. Vzhľadom na ťažkú depresiu by očakávala viac temnoty, vzhľadom na pokusy o samovraždu viac krvi. Pod vlak sa nehodila, utopiť sa nepokúsila. A tie nasledujúce znaky boli neznáme hieroglyfy. Verila, že v nich je kľúč.