Moje články

Sedel tak Ezra náhodou v knižnici spolu s Mattom z Bystrohlavu. "S kým pôjdeš na ples? Rozmýšľam, že by som šiel s Ginger.." neisto pokrčil ramenami a pozrel na spolužiaka. Mattovi, ktorý si do knižnice potajomky prepašoval hrnček kakaa, pri Ezrových slovách zabehlo a vyflusol kakao priamo na knihu. Takmer okamžite sa pri nich zjavila pani knihovníčka a sokolím zrakom zbystrila fľak na knihe. "Ty!" ukázala na nevinného Ezru. "Ako si mohol? To si odpykáš!" schytila úbohého chrabromilčana za ucho a vôbec jej nevadilo, že hrnček s kakaom mal v ruke bystrohlavčan. Chrabromil popri Bystrohlavu v knižnici jednoducho nemal šancu.

„Sú takí malí a oškliví,“ povedal Ezra, šťuchol do záhradného trpaslíka a ten padol na zadok. Potichu sa zasmial a schytil toho malého chudáka za nohy. „Vyzerajú ako zemiaky,“ uchechtol sa znova, roztočil trpaslíka nad hlavou a odhodil ho preč. Potom sa zohol po ďalšieho, no ten to zrejme očakával, pretože ho uhryzol do ruky a utiekol. „O-ou,“ povedala Ginger a vypleštila na chlapca oči. „Č-čo je?“ spýtal sa vyplašene kamarátky. „Byť tebou tak utekám za madam Pomfreyovou. Tá ošklivosť je vraj nákazlivá,“ poradila kamarátovi, ktorý jej to zhltol a rozbehol sa do nemocničného krídla. Ginger ticho vybuchla v smiech.

„Bombarda!!!“ zreval Arsen a tehlová stena sa rozpadla a zosypala k jeho nohám. „Niééé!! zvolala Ariana. Takmer okamžite pustila prútik, odstrčila Arsena z cesty a sama sa zosypala na hromádku cihiel. „VRAH!!! Si vrah!!!“ zrevala na chlapca. Arsen sa zhrozene zadíval na zrútenú spolužiačku, ktorá mala k stenám a najmä tehlovým, vrúcny vzťah. „Ale.. ja som.. bol to tréning!“ namietol chlapec. Nejako sa tú bombardu naučiť musí. „Tak fajn! Hlavne pokoj... Decká! Musíme to poskladať,“ povzdychol si a mávol na spolužiakov. O chvíľu sa už hodina obrany podobala skôr na detský kútik, v ktorom sa miesto lega skladala tehlová stena.

„Si si istá, že to chceš takto?“ spýtal sa zdráhavo ako sa presunul za dievča.
„Som si istá. Dohodli sme sa! Teraz z toho nevycúvaš, Ezra. Vzmuž sa!“ Ginger sa nedala odbiť.
„Neskôr to oľutuješ,“ povedal Ezra.
„Buď ticho a konečne zapoj aj ruky, nie len ústa,“ posťažovala si Ginger.
„Fajn, ale obávam sa, že to bude trocha bolieť. Pokúsim sa byť nežný,“ zamumlal a konečne zapojil ruky.
O dve hodiny.
„Tak?“ spýtal sa či odviedol dobrú prácu.
„Dokonalé. Ani to nebolelo,“ zazubila sa nadšene na chlapca. Afro bolo hotové a Ginger tak mohla ísť na halloweenskú oslavu za Shanique.

Ezra sa na hodinu elixírov poriadne pripravil. Elixír na podporu rastu zdravých vlasov jednoducho musel mať a tak si postup popredu naštudoval a zaumienil si, že dnes strčí do vačku aj elixírové eso akým je Butlerová.
„Takže! Gwen nakrája potkanie chvostíky. Ariana pripraví prach z ježíka. Ginger dá variť vodu a ja sa postarám o petroleový rôsol,“ zavelil chlapec. Vtom ho však zastavila Ginger.
„No tak bŕŕ! Kto vraví, že máš byť šéf?!“ osopila sa na chlapca.
„Fajn. Tak rozdeľ úlohy ty,“ odvrkol kamarátke.
„Výborne. Takže... pôjdeme podľa toho čo povedal Ezra! Rozchod! Makať!“ zavelila ryšavka.
„Ženské...“ odfrkol si chlapec.

Buffy Summersová, sexy prsnatá blondýnka, tá čo sa pofľakuje na cintorínoch. Premožiteľka upírov, vyvolená. Osudom predurčená, jediná. Práca snov! Dvadsaťštyri hodinový pracovný režim bez platu či poistenia. Škola a buzerácia pozorovateľa. Boj s démonmi a zranenia. Drhnutie krvi zo šiat, aby si mamka nič nevšimla. Zlomené nechty, rozcuchané vlasy a módny nevkus upírov. Mala to ťažké a tak sa s tým nekašľala. Prvú školu podpálila, z druhej zostali len trosky. Upírov zabíjala aj s nimi spala. Bola jediná a zrazu sú ich tisíce. Mágia jej vďačí za zánik a smrť to s ňou už vzdala. Zomrela dvakrát a stále žije.

Dumbledore postával v rohu prázdnej miestnosti nepovšimnutý. Vlastne takmer prázdnej miestnosti. Okrem neho sa v nej nachádzal ešte mladý chlapec a obrovské zrkadlo, zrkadlo krásne zdobené ornamentmi a podivným nápisom. „Už je tu zas..“ povzdychol si profesor a pokrútil hlavou zo strany na stranu. Chlapec si profesorovu prítomnosť ani v najmenšom nevšimol, až pokiaľ na neho neprehovoril. „Zajtra ho premiestnim,“ povedal profesor súcitným tónom akoby sa bál, že chlapec z toho bude nešťastný. „To nevadí. V prefektskej kúpeľni je aj tak väčšie a je tam lepšie svetlo. Moje črty tam lepšie vyniknú,“ odvetil chlapec, ktorému stačilo ku šťastiu naozaj málo.