Vychádzať sa nevypláca

- A či si mi tu, Pištík môj?
- No a kde by som mal byť?
- No veď ja len tak, či by sme už vyliezť nemohli. Veď už skoro týždeň tu na salaši zavretí trčíme.
- Jáj, starý môj, vylez si, keď sa nebojíš. Ale pamätáš sa, ako to krepô psisko dopadlo, keď čumák vystrčilo.
- Veruže sa pamätám, veď na niečo takô sa nedá zabudnúť. Odvtedy predsa na jedno oko nevidí. Aspoň mu to druhô ostalo vidiace. Ale radšej ho už von nepúšťaj. Čo ti to na um prišlo Anči sa pýtať, či ti raňajky nanechystá a panvicu jej do rúk strkať?