Kolo času

Moiraine sedela v krčme u pantáty Al'Verra a snažila sa stočiť rozhovor na Randa Al'Thora. Čo sa dozvedela, ju tak moc nepotešilo.
Dobrý chlapec. Bude farmárom ako jeho otec. Schopný. Chytrý. Milý. Ochotný.
Jupí.
Absolútne nepoužiteľné.
Mal sa z neho stať šampión Svetla, vodca národov, zachránca ľudí, ničiteľ starého poriadku a stvoriteľ nového.
To všetko za tých pár rokov, ktoré svetu zostávajú, kým Temný neprecitne.
To všetko za predpokladu, že nezošalie z moci, ktorá mu kolovala v krvi, tak ako toľko iných.
Ten chalan mal šestnásť a včera súťažili s kamarátmi v sklze na bahne...
Och Svetlo, rekvalifikácia bude fuška.

Vždy toužila poznat lásku.

Na louce vyhřáté sluncem ji našla. Nejasný pocit, že tu nemá být, zaplašil pohledný muž pohlazením po vlasech. Beránky na nebi a květy voněly ve vlasech.

Svítící stříbrný oblouk.

„Cesta zpátky bude jenom jedna,“ ozvalo se jí v mysli a vzpomněla si na svůj magický výcvik a na to, že za každou cenu musí tím obloukem projít.

Muž se na ni usmál. Rozhodla se.

Protokol ze zkoušky přijaté novicky Arien Tareovic
Po první zkoušce jsme čekaly šest hodin, poté se Ter’angrial, do kterého novicka vstoupila, uklidnil. Novicka z něho nikdy nevyšla. Hnědé adžah vyloučily možnost nehody.

Vek legiend. Vek rozkvetu, básní, vynálezov a usmerňovačov Jedinej sily.
Nazývali to Jediná sila. Dve odlišné časti, každá samostatná, spájajúce sa v dokonalý celok.
Muži vravievali, že dotknúť sa saidínu, mužskej časti Sily, znamenal neustály zápas, krutý a nádherný tanec, chuť víťazstva na perách.
Ženská časť, saidar, bola iná. Nežná a hebká, ako laskyplná náruč, zpievajúca fontána života.
Potom našli silu, ktorá im bola spoločná.
Sila Temného.
Boj s ním si vyžiadal nemalé obete, a krutú daň. Ich víťazstvo zanechalo na saidíne obrovskú škvrnu plnú špiny a zla. Žiaden muž sa jej nevyhol.
A ona ich ničila.
Nastal Vek šialenstva.

Podaktorí sa ho báli. Iní k nemu chodili po radu. Mysleli si, že má talent od Stvoriteľa. Alebo od Temného, podľa toho, s kým ste hovorili. Ako inak mohol vedieť, že Tara utečie s tým mládencom zo severu? Že po starostovho syna prídu červené Aes Sedai?
On sám netušil, ako to robí. Vedel len, že niekedy sníva sny, čo sa vyplnia. Občas vedel, čo znamenajú. Občas sa splnili tak, ako by nečakal. Fascinovali ho. Boli jeho zaručeným kontaktom s okolitým svetom. Kvôli nim neboli rána bezútešné.
Rána, keď sa prebúdzal do svojho zmrzačeného tela. S nohami, čo ho nedokázali niesť.

Bol večer, oheň veselo plápolal a decká nebolo možné nahnať do postele.
"Tatíí, ešte jednu rozprávku!" žadonil ten starší.
"Napríklad o Jainovi Dlhokrokom." zdatne mu sekundoval ten druhý. Torian sa zatváril prísne, ale keď na neho aj najmladší potomok vyvalil prosebne svoje kukadlá, vzdal to.
"Tak dobre! Ale potom pôjdete hneď spať!" nasadil svoj najautoritatívnejší tón. Decká sa natešene usalašili pred kozubom...
***
Keď prišla Yola, našla ich všetkých spať. Dlhé roky praxe jej napovedali, čo presne sa stalo.
"Môj pán manžel," brblala, keď odnášala deti do postele. "Hrdina z bitky o Dvojriečie. A taká ľahká korisť pre tie naše decká..."

Modrá, farba adžah hľadajúcich pravdu a spravodlivosť.
Zelená, farba adžah bojujúcich proti Temným druhom, čakajúcich na Tarmon Gaidon, posledný boj.
Žltá, farba adžah liečiteľok. Jediné, ku ktorému sa človek priblížil dobrovoľne.
Červená, farba najobávanejšieho adžah. Lovkyne mužov ovládajúcich Pravý zdroj.
Biela, farba adžah zaoberajúceho sa logikou a filozofiou.
Šedá, farba adžah poradkýň kráľov a královien. Zručné diplomatky. Zahnali vás do kúta, ani ste nevedeli, že tam nejaký je.
Hnedá, farba adžah zberajúcich vedomosti. Knihovníčky.
Čierna..
Ruka, kresliaca farebný plameň Tar Valonu, sa zastavila a váhavo vrátila pastelku späť kam patrila.
Čierne adžah predsa neexistuje.
Ale do miestnosti sa vkradla úzkosť.

"Jééj, pozri sa na to." zvolala Galian Sedai. Jej strážca sa bleskovo otočil smerom, ktorým ukazovala, pripravený ju brániť. Keď sa stal strážcom hnedej sestry, nemal ho čakať práve akčný život. Hnedé študovali vedomosti. Strážca ju mohol chrániť leda tak pred nevhodnou knižkou.
Po mesiaci pochopil, že táto sestra strážcu akútne potrebuje. Potom sa rozhodla študovať život zvierat v tieni Jedinej sily. V Morne.
Teraz ju len tak tak stihol strhnúť nabok, ako "jééj" vytasilo zúbky a snažilo sa ju zakusnúť. Ihneď objala zdroj a uväznila tvora v priesvitnej guli. "Tento druh nazveme "masožravky"". vyhlásila nadšene. Len neveriacky zakrútil hlavou.

Na nádvorí sa ozýval zvuk prekrížených mečov, len občas doprevádzaný udiveným, zhrozeným alebo nadšeným výkrikom davu. Dnes sa konal šermiarsky súd. Dvaja muži šermovali už dobrú hodinu bez toho, aby stratili koncentráciu alebo smrtiaciu eleganciu pohybov. Švih zvaný "Trhajúci sa hodváb" narazil na "Šplhajúcu sa mačku", "Padajúce kvapky" boli odrazené "Vetrom unášaným listím", "Zapadajúce slnko" neprerazilo "Slepcovu česť", až nakoniec..dav zatajil dych..jeden z mužov si nahle kľakol na koleno, s červenou škvrnou na košeli. Nikto z davu nepostrehl, ako sa to stalo. Nie nadarmo sa tomu vravelo "Cesta pravej ženy". Kordom priamo cez srdce a so smrtiacimi účinkami.

Cesty, vytvořené v dávných časech, byly pošpiněné temnotou. Proto už je cestovatelé tolik nevyužívali, ačkoli dokázaly mnhohatýdenní putování zkrátit na několik málo dnů. Na Cestách skrytě putuje také Machin Shin - černý vítr. Tisíc mumlajících hlasů, skrytých ve větru, šepot, který se zarývá pod kůži. Řev šílenství, poloslyšené hlasy, chichotající se, vyjící a slibující věci, ze kterých se obrací žaludek nejen proto, že už jim skoro téměř rozumíte, ale i z té radosti znějící v těch hlasech.
Poznáte ho tak, že se v absolutním bezvětří Cest ozve jeho dunění. Pak už mnoho času na únik není. Pak už je téměř pozdě.