V zajatí neistoty

„Nie, prosím, neubližujte mi!“
Muž neľudsky vrieskal, keď ho ťahali chodbou. Nevedel, kedy ho chytili. Spal v kancelárii a odrazu...
So šatkou na očiach nič nevidel. Netušil, kde sa nachádza. Chodby boli mĺkve. Už sa zotmelo?
„Neboj sa,“ začul zlomyseľný hlas. Znel mu povedome. „Čoskoro to skončí.“
Po chvíli ho vtiahli pomedzi dvere. Keď na tvári ucítil závan vetra, zajačal.
„Nie, nerobte to!“
Nemilosrdne ho vyklonili z okna. Dlhé sekundy sa bál, že ho defenestrujú.
Potom mu šatka skĺzla z očí. Zmeravel. Okno bolo meter nad zemou.
Hlas za ním sa rehotal. Pootočil hlavu. Spoznal ho. Kolegu.
„Igor?! Zabijem ťa!“