Toľko možností

„Dnes to bola jazda," zvýskla Lulia. Musel som sa na nej smiať. Bola strapatá a natešená. Vozanka by použila výraz, že je ako naspídovaná veverička.
„Dobre strapoška, čo mu teda vezmeme a pošleme? Lulia, kde si?"
„Tu som! Pozri sa na tento kvietok."
„Myší chvost nie, poďme do záhrady Vozankinej mmaminy. Je plná kvetov, dáky snáď nájdeme tam."
Snežienky, hyacinty, narcisy, tulipány, orgovány a to jašidielko skončí pri šalvii.
„Babské ucho nie! Radšej narcisy."
„Babské ucho, myší chvost, to sú divné názvy. A ako mu to pošleme? Nezvädnú, kým k nemu dorazia?"
Stojím pri kríku červených ruží: „Pošleme mu semienka."