Kaktusári (originální fandom)

Keď Silvia vstúpila do izby, Florián tam poskakoval na jednej nohe a potichu úpel.
„Čo sa stalo?!“ spýtala sa.
„Niečo sa mi zapichlo do päty!“
Silvia zaškúlila na kaktusy. Tušila, čo mohlo byť to „niečo“. S vyberaním tŕňov už mala skúsenosti.
„Ľahni si, pozriem sa ti na to,“ povedala pevne.
Bolo to presne tak, ako si myslela. Uprostred päty bol zarazený hrubý pichliač obkolesený vencom menších. Vytiahla ho pinzetou a starostlivo si obzrela hrot. Našťastie nebol zlomený.
„Tak to bol Ferocactus,“ povedal Florián, keď mu ukázala zväzok tŕňov. „Chudáčik malý, odpadla mu celá areola!“
Na svoju boľavú pätu okamžite zabudol.

Jún 2018
Teplota klesla pod 20 stupňov. Začínam zimný spánok.
August 2018
V noci bola hmla a takmer mrzlo! Ešte sa mi neoplatí zobúdzať.
September 2018
Už je to trochu lepšie. Som nejaký zošúverený. Je načase zvliecť staré listy.
November 2018
Malo prísť malé obdobie dažďov, ale neprišlo. Nevadí, to bude dobré. Vysávam vodu zo starých listov.
December 2018
Tak staré listy už vyschli.
Január 2019
Nad Drakensbergom sa zbiehajú mraky. Zatiaľ pijem hmlu.
Február 2019
Napršali dva milimetre vody. Rýchlo pijem!
Marec 2019
Tentoraz napršalo celý centimeter. Nové listy sú plné zásob vody. Od radosti otváram žiarivo žltý kvet.

Bielovlasý Cephalocereus sedel sám na parapete. Alžbetka išla do škôlky, čo znamenalo deň bez otravného česania. Namiesto sponiek mu včera nechala v kvetináči legový meč a porozprávala mu rozprávku o Herkulovi.
Kaktus síce meč nepotreboval, mal tŕne, no zatúžil sa tiež stať hrdinom.
„Rozsekám ťa!“ vykríkol, keď na okno vyliezol pavúk.
Pavúk ho ignoroval a začal si robiť sieť vedľa kvetináča. Lákali ho mušky, čo sa nedávno naliahli v hline.
Kaktus uvažoval, či nevytlačiť koreňmi meč a nezhodiť ho na pavúka. Hrdinovia predsa robili také veci, nie?
No hej, lenže... čo si potom sám počne s muškami?!
Nakoniec pavúka omilostil.

Kaktusy. Sú to všetko len také gule alebo stĺpy pokryté pichliačmi. Môžu byť vyššie či nižšie, tučnejšie či tenšie, daktoré môžu byť rozvetvené, ale aj tak sa všetky navzájom podobajú ako vajce vajcu či tŕň tŕňu.
Alebo nie?
Je tu napríklad Ariocarpus, ktorý vyzerá ako niečo, čo vykryštalizovalo v petriho miske.
Alebo Leuchtenbergia, ktorá je ako kytička zelených anténiek.
Blossfeldia, ktorá pripomína drobné guľôčky plastelíny natlačené do škár medzi kameňmi.
Rhipsalis, ktorý je ako previsnutá húština dužinatých zelených dredov.
Epiphyllum, čo pripomína rozkvitnuté zlaté papradie.
Astrophytum caput medusae, ktorý je ako zelená chobotnica.
Všetky však patria do jedinej kaktusovej rodiny.

Na okne trónil bielovlasý kaktus. Alžbetka mu práve pripínala ružové sponky na dva slušivé copíky.
„Môžem ho už konečne poliať, mami?“ domŕzala.
Maminka si znovu prečítala kartičku s inštrukciami, ktoré dostali spolu s kaktusom.

Od novembra do marca žiadna voda!!!
Od apríla do októbra polievať iba raz za týždeň!!!

Alžbetka by najradšej polievala kaktus trikrát denne, lenže prísne výkričníky hovorili jasne.
„Musíš počkať ešte týždeň, Alžbetka.“
„Ale to je dlhóóó...“
Maminka sa bezradne rozhliadla a pohľad jej padol na dózu farebných kamienkov.
„Daj mu pár kamienkov, to bude mať namiesto vodičky.“
Alžbetke sa rozžiarili očká a pustila sa do práce.

Floriánov skleník občas slúžil ako improvizované detské ihrisko. Bedničky piesku sa zmenili na pieskovisko, prázdne kvetináče na formičky... a čo sa týka kaktusov, tie sa pred neželanou pozornosťou malých návštevníkov dokázali ubrániť aj samy.
Až do chvíle, keď prišli na návštevu susedia s päťročnou Alžbetkou. Tá objavila chlpatý Cephalocereus senilis a rozhodla sa mu dať krajší účes. Kým to rodičia zistili, Alžbetka už stihla jednu stranu kaktusu ostrihať manikúrovými nožničkami a na druhej učesať biele vlásky detským hrebienkom.
"Keď vyrastiem, budem kaderníčka!" vyhlásila hrdo.
Florián sa nezmohol na slovo, a tak situáciu zachránila Silvia.
"Ten kaktus bude odteraz tvoj, Alžbetka."

Florián si jedinýkrát v živote kúpil zmes semienok, trochu záhadne označenú iba ako „Kaktusy“. Vyklíčili z nej Mammillarie, Astrophytum a niekoľko Cereusov.
Ako posledné vyrástlo čosi neduživé, čo Florián nedokázal nájsť v žiadnej príručke. Spodná časť kaktusu bola taká tenká, že pripomínal prevrátenú kvapku. Dostal štítok „Neidentif., zas. 1998“ a dlho rástol kdesi na okraji parapetu.
Keď začal odspodu vysychať, Florián podnikol zúfalý pokus o záchranu. Z kaktusu odrezal zdravý vrch a presadil ho do novej hliny.
Navzdory očakávaniam to vyšlo. Kaktus zapustil korene a vyzeral zdravšie, než kedykoľvek predtým.
O dlhé roky prežil všetky ostatné kaktusy zo zmesi semienok.

Dohodli sa, že sa stretnú o deviatej pred bránou trhoviska.
Silvia čakala na dohodnutom mieste, ale Florián sa neukázal ani po štvrťhodine. Dokonca nebral ani telefón.
Silvia si už začínala robiť obavy, no vtedy v diaľke medzi ostatnými stánkami a davom ľudí zahliadla nápis „Kaktusy“ a hneď vytušila, kde sa Florián zdržal.
Našla ho zabratého do rozhovoru s predavačom.
„Silvia! Pozri, čo som objavil!“ privítal ju celý rozžiarený a ukázal jej kaktus, čo vyzeral ako zelená chobotnica. „To je Astrophytum caput - medusae, už dlho ho nemôžem zohnať, je strašne vzácne...“
V tej chvíli zistila, že mu žiadne výčitky robiť nedokáže.

„Čo to majstruješ?“ spýtala sa Silvia, keď našla Floriána, ako pred odchodom na dovolenku pripevňuje na okno webkameru.
„Astrophytum sa chystá kvitnúť,“ vysvetľoval Florián. „Lenže kvety vydržia iba deň, takže asi stihne odkvitnúť skôr, než sa vrátime.“
„A toto nám urobí fotky?“
„Jasné, každý deň pošle jednu fotku na server.“
„To je výborný nápad!“
„Ja kvitnem iba pre seba, nie pre vás,“ zahundral kaktus nevrlo, ale nikto si jeho protesty nevšimol.

Florián a Silvia sa vrátili domov deň potom, čo kaktus rozkvitol. Na okne stále svietil obrovský žltobiely kvet.
„Kvitnem iba pre seba,“ hundral kaktus, ale neznelo to veľmi presvedčivo.

Na jar pribudlo v záhrade zopár kaktusov.
„Vitajte vonku, zelenáči,“ privítala ich Cylindropuntia vysadená vedľa plota. „Držte sa pri mne, inak to s vami môže všelijako dopadnúť!“
„Je to tu nebezpečné?“ spýtala sa Leuchtenbergia.
„Jasné! Chodia sem všelijakí podozriví ľudia, chcú kradnúť kaktusy. Minule jeden prestrčil ruku cez plot, ale odohnala som ho. Aha, celý bok mám teraz bez tŕňov!“
Kaktusy uznanlivo pokývali výhonkami. Hneď sa cítili bezpečnejšie.

...

„Možno by sme mali kúpiť susedovmu chlapčekovi čokoládu,“ navrhla Silvia. „Chudák, chcel iba pohladkať mačku cez plot a skončil na pohotovosti!“
Florián previnilo prikývol. „Ale v princípe... tá ochrana proti zlodejom funguje!“