Kaktusári (originální fandom)

„Tŕne sú nevyhnutné pre našu bezpečnosť,“ prednášal pichľavý Echinocactus z vyvýšeného miesta na polici. „Všetci by chceli vodu, čo máme ukrytú v pletivách, ale nedostanú sa k nej!“
„Zbytočne šíriš paniku,“ povedal Cephalocereus. „Dnes je bezpečnejšia doba, tŕne sú predovšetkým súčasťou našej kultúrnej kaktusovej identity.“
„S tým nesúhlasím!“ zaprotestoval Astrophytum. „Tŕne sú prežitok.“
„Vy nič neviete,“ zaškeril sa Ferocactus hýriaci odtieňmi červenej. „Tŕne sú priestorom, kde môžeme ukázať, čo je v nás najlepšie. V skutočnosti sa o nás ľudia starajú práve preto, aby sa mohli dívať na naše tŕne.“
V skleníku na chvíľu zavládlo ticho.
„Ľudia sú divní,“ zahundral Echinocactus.

„Nasadil som do záhrady nejaké kaktusy,“ povedal Florián, zatiaľ čo odkladal do skrine lopatku a prázdne kvetináče.
„Nebude im tam zima?“ spýtala sa Silvia.
„Nie, tieto sú mrazuvzdorné. A navyše fungujú ako ochrana proti zlodejom. Dal som ich do rohu hneď vedľa plota. Rástla tam nejaká burina, ale tú som vykopal.“
„Do rohu,“ zopakovala Silvia znepokojene a vyzrela z okna. „Hm, a dajú sa tie tvoje kaktusy jesť?“
„Myslím, že plody sa dajú pridať do polievky... prečo sa pýtaš?“
„Aby som zistila, čo budeme variť. Kôpor si práve zlikvidoval, takže sa naučím robiť kaktusovú polievku. Dúfam, že ju máš rád!“

„Mami, ja neviem, čo s tým kaktusom je,“ sťažoval sa malý Florián a ďobol prstom do kvetináča, kde rástlo čosi holé a zošúverené. „Ten kaktusový ujo predavač hovoril, že od jesene do jari nesmiem vôbec polievať! Lenže teraz je marec. Myslíš, že už môže dostať trochu vody?“
Matka bezradne pokrčila plecami. V encyklopédii izbových rastlín sa o kaktusoch nepísalo a internet vtedy ešte neexistoval.
„Je to kaktus,“ usúdila. „Tak ľahko nevyschne. Daj mu ešte čas.“
Čoskoro sa kaktus zvliekol zo zošúverenej kože ako had.
A Florián sa v knižnici dočítal, že od polievania počas zvliekania by jeho kaktus načisto zhnil.

Z angličtiny preložil užívateľ pokazeny_klavesnic.
!!!Kaktusári pozor!!!
Každý vie, že divo rastúca Lofofora Williamsova (tiež známa ako peyotl) má halucinogénne účinky. V skleníkoch pestované specimeny sú toxické.
Ale viete, prečo je to tak???
Všetky rastliny na export sú totiž geneticky modifikované! Nariadili to slobodomuráry, ktorý chcú zlikvidovať európskych kaktusárov!! Jedy uvoľňujú do vzduchu a ak pestujete viac než tri rastliny vo vzdialenosti menšej než 7 3/8 palca, účinky sa znásobujú! Toxíny spôsobujú bolesti hlavy a neplodnosť!!!!
Mnohý z nás možno máte túto nebezpečnú rastlinu vo svojich zbierkach! Nechajte si tri rastliny a dosť! Alebo vyhoďte tento americký blaf nadobro!!!

„Všetko najlepšie k narodeninám!“ zvolala Silvia a podala Floriánovi prepravku plnú kvetináčov veľkosti talianskej minišálky na espresso. V každom kvetináči trónil drobný tŕnistý semenáčik.
„Ale to si nemala,“ namietol Florián s miernou výčitkou v hlase. „Vieš predsa, že som žiadne drahé darčeky nechcel!“
„Stálo to iba päť eur. Za všetky spolu.“
„Ale to predsa... ako?“
„Našla som na internete výpredaj.“
Floriánove zelené oči sa rozšírili od úžasu. „Ty si tá najlepšia žena pod slnkom!“
„Ja viem,“ usmiala sa.
Bločky ležali roztrhané na kúštičky v kontajneri na opačnom konci mesta, takže skutočnú cenu sa Florián nikdy nedozvie.
Zbytočne by sa stresoval.

„Všetky záhradníctva budú najbližšie dva týždne zatvorené!“ zalomil rukami Florián pri pohľade na správy.
Silvia mu nazrela cez plece na displej notebooku. Jasné, medzi všetkými tými správami o umierajúcich ľuďoch a blížiacej sa ekonomickej kríze, jeho muselo znepokojiť práve toto.
„Potrebujem si dokúpiť piesok a perlit… a kvetináče s priemerom sedem a pol centimetra!“ pokračoval Florián s rastúcou panikou v hlase. „Skúsim zájsť za kamarátmi, možno mi niečo požičajú...“
„Nikam nechoď!“ prerušila ho rázne. „Čo ak sa nakazíš?!“
Jediný, kto v kríze zachoval dokonalý pokoj, boli kaktusy. Keby ich nikto najbližší rok nepolial ani nepresadil, ledva by si to všimli.

Silvia po špičkách prešla cez kuchyňu a snažila sa vyhnúť balíkom substrátu, naskladaným kvetináčom aj kaktusom čakajúcim na presadenie. Jej muž Florián vyzbrojený hrubými koženými rukavicami sa práve pustil do každoročnej jarnej roboty.
Spočiatku jej tá záľuba pripadala divná. Florián bol schopný upadnúť do vytrženia nad každým výhonkom tŕňov a latinské mená kaktusov sypal spamäti. Ale potom sa jej zapáčilo chodiť na výstavy kaktusov a časom usúdila, že údelom kaktusárovej ženy je kaktusy aspoň potichu tolerovať. Napokon neprotestovala ani keď jej Florián na narodeniny daroval miesto kytice ruží kaktus.
Tie malé pichľavé potvory totiž každoročne parádne kvitli lepšie než ruže.